akoby

som nechcela

úchytkom
kradmo sa ťa dotýkam
lístím medzi prsty

noc čo noc ťa prebdejem
dusiac v sebe uhrančivé

" bežme len tak do vetra "

modravo rozprsknutými chodníkmi
po chrbte dlane
k zastretým hlasom uzimených brehov..



skús si stať na špičky
načiahni sa
ako dlho vydržíš..

nehovor
viem

dostaneš kŕč
a potrvá dlho kým..

asi vo mne
spŕchne



tisneš ma k sebe
vieš že som na objatia
takmer nevládzem ukryť rozpálené myšlienky
tú bolesť v lýtkách poznám
dôverne
-
radšej zhasnem
-
-
-