|
Duša nemala kedy dorásť
Z doby temna, keď útes zhodil z chrbta živé. Pre zadosťučinenie iných, pre hypsofóbiu do budúceho života, potrestaná za lonovú kosť, ktorej obvod sa zväčšoval v nočných hodinách. Pred dolehlavou: Úbohý astronóm, ktorý pozoroval nebeské úkazy ochabnutým ďalekohľadom /natiahla na neho posmech, pretože poníženie má excelentnú pamäť/, zruinovaný predavač, čo v nej videl ovocnú misu /ona v ňom záchodovú a tak spláchla/ pomätený knihovník, ktorý jej chcel ukradnúť zvitok /spečatila mu očakávanie príliš vrelým voskom/. Za nové výrazy v starých egách smrť čarodejnici, lebo zrútení sa vystierajú z dôvodu rozdupať príčinu, alebo vyložiť nohy do seba. A prvý je oveľa bližšie.
Léta Páně 2011, dne 8.6. věnováno autorem
Flávia
Kategorie: Poezie volná
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||






















