štverám sa k tebe

obaľujúc zmysly peľom

v pritesno obopnutom nádychu




šeptáš údolím pomedzi polia



sú tvoje...




pnutia brázd v jedinom bode

vlhkosť vyzrážaná z podstaty

aj pokoj

keď je zem sýta




je to hra




počkaj

kým odumriem