VÝTVARNÁ DÍLA
|
Mesto
(Podnájom) Budem silný muž tým, že mi povieš Vzchop sa! kým sa biedne zmrštím na svoj holý obsah? Budem piaty živel, moja prvá šelma. Štýlovo som zdivel pre krvavé beľmá. Mysli na môj comeback v nestopovom jambe, aby mi to vyšlo. Už som tu. Som v meste - vyšinutý estét, živé prvočíslo. (Prízemie) Mrežiam tvrdnú rysy, ako vonku svitá. Za chrbtom mi visí odvolaný výťah. Hľadám... Hľadám východ medzi bloky, ktoré neodrazia ticho v rannom predpriestore. Nadovšetko sýti vlastnej identity, idú súčasníci do rozpitých kontúr svojho horizontu na abstraktnej skici. (Širšie centrum) Vrany, vrany... Beztiaž, čo si smieme dopriať. Prečo sa mnou trestáš, zamestnaný Poprad? Vrany. Rezné vrany na to slané mokro. Kto sa neubráni, tomu hrozí pokrok. Hlinožravé bagre a ja s chuťou na grep, na krok od výkopu, hľadím na ten zmar, keď rastie supermarket ako na potopu. (Centrum) Zhováram sa s hlasmi v neprítomnom čase (keď už ani mráz mi rukou nepotrasie). Začína sa jasná noc nad pešou zónou. Obzory sa vrásnia v kuvikaní zvonov. Močopudná hudba a do toho futbal, pipky z Irish Pubu... Cukrujú sa lásky a mne slepý husky aby nosil Tabu. (Za rohom) Utiahnutý za sklá zabudnutej krčmy, žijem iba na sklad, ovešaný kľúčmi. Nechali ma chytrí čiernym hypotézam. S bradou na pollitri, viem. A nevyliezam. Gambler, ja a úchyl, kapitálne muchy serú na igelit. Okopaný výčap, „MILENA JE PIČA". Zajtra mali bieliť. (Pokladňa č. 4) Že som veľa nepil, mohol by som ešte umrieť na sexepíl v onakvejšom meste, ale mám tu rande - v subtropickej klíme blúdim po Kauflande, kým sa nezrazíme. Surreálna, dada, musí ma mať rada, robím veľký nákup: mrkva, zeler, kôpor (stopor sa mi, stopor!), kilo paštrnáku... (Križovatka) Kým si ako výkvet cudzopasnej flóry regulujem IQ, ešte mi to dvorí. V agresívnych tieňoch bánk a poisťovní, trvám (inak leňoch, veršom nevýslovný). A môj tieň sa klenie ponad vaše tiene za maturantkami. Podľa známych pachov, budú súce na chov aj tie pyšné lamy. (Parkovisko) V mlákach stoja oká ukrajinskej nafty. Cítim, cítim soka, ale myslím na vtip, rozmarný a v rauši z éterických lolít - o sedem pív zdravší, mám si nedovoliť? Štelujem sa k bozku, schopný iba floskúl, pri staničnom múre. Ó, ja tejto noci nájdem bod G hoci v lešenárskej rúre. (Diaľnica) Z hlinožravých bagrov, biohlinožravé. Eko-, bio-, agro-... Vykladaj to tráve. V mrazoch praská granit, konverzujú stroje (Budovať a zdaniť!), ale ja viem svoje: Do tohoto mesta vedú iba scestia, iba tieto riadky. Láska sa tu kazí ako všetko na zips, akokoľvek krátky. (Balkón) Ticho ako v rybe. Iba súcno zlostí, skúpe vydať príbeh mimo okolností. Bezúhonne, zbožne, do snímania zásluh, čakám na nemožné, oddávam sa kašľu, kým sa iný modlí... Zima. Teplo od líp stojí medzi kmeňmi. Zapáliš si. Cez dym vidno padať hviezdy. Pritúľ sa a tieň mi.
Léta Páně 2011, dne 3.7. věnováno autorem
dajakbol
Kategorie: Poezie vázaná
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
