LitWeb

Registrace

Kontakt

Hostů OnLine:

Členů OnLine:

Registrovaných členů:

Právě přihlášení:

Dobehli

Keď som ráno otvoril oči, visieval zo stropu nado mnou. Kmital nožičkami, akoby utekal. Možno ako ten obesenec, čo o ňom hlásili v správach. Vidím ho celkom jasne - ako sa odrazil zo stoličky a bežal... I ty tak ráno, z postele, pohybuješ nohami - vraj, už musíš ísť. Nepohneš sa však z miesta. Držím ťa pevne za vlasy...

Ten pavúk už tam nie je.

A po tamtom ostala len prevrátená stolička.

Dlhý vlas v mojej dlani - namiesto na tvojej hlave.

Léta Páně 2013, dne 9.10. věnováno autorem Ivan

Kategorie: Próza miniatura


	10.10.2013 \| 18:46 nana

			fajn závan :)...

	10.10.2013 \| 11:37 edmund

			pacila sa mi ta strucnost. dobre a nepateticky (hoci tema k tomu zvadzala) zachyteny detail. pacilo sa.

	10.10.2013 \| 10:10 hanele m

			můj příspěvek k tématu - večer pavouk visel, ráno už tam nebyl - << zde >>

	9.10.2013 \| 21:36 Flávia

			Visieval, hm, najprv mi to navodilo proces siatia, ale to mäkké i ma hodilo na strop... Dobehol si prelínanie, pavúk a človek a ich sieť, prirodzená, či syntetická, napríklad sociálna... Práve som čítala jedno interview, kde umelkyňa povedala o ľuďoch, že si ich celý život mýli s pavúkmi. Niečo na tom bude:) Lebo veľa ľudí si mýli ostatných s hmyzom. Už len zistiť, či s užitočným, alebo škodlivým:) Ivan, Tvoja minipróza nie je žiadna póza. Odovzdávaj svoje postrehy aj naďalej...