rokmi podrástla
vyššia od hompáľajúcej
ale to povievanie
neplodnosť v hlave
a jazyk osušený do pozorovateľa
vekom neprikryla čas
ďalekosiahlejšia od hmatateľnej
ale to zacyklenie
zóna víťaza
a pokúšanie vrchu k poslušnosti
zober sa a choď
už si okúsila každú cestu
bezsmrtnú ako stvoriteľ
nevďačnú ako človek
au nepredlžuj ma
som od seba po Teba
a medzitým inými
Léta Páně 2013, dne 10.10. věnováno autorem
Flávia
|
|
|
|
|
|
|
|
Vieš, Dolphin, niekedy slová predbiehajú činy.
A niekedy si túžba povie: musím sa zverejniť, aby som obrástla formou, lebo so svedkami to ide rýchlejšie...
Ale reštart je šmrncovné slovo:)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
takže v podstate taký osobný reštart...
ktorý ja potrebujem a pokúšam sa o oň...
zdá sa, že autorovi sa to podarilo... gratulujem...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tess, dobrá otázka.
Myslím, že cieľ by si mal človek stanoviť, aby vedel, k čomu sa chce dostať, alebo kým sa chce stať.
A cesta? Tá je oslavou človeka, ako aj jeho zlorečením.
Lebo toľko zbytočných odbočiek, prudkých zákrut a zmäknutej smoly podhadzuje pod nohy, že jeden sa z toho môže zblázniť:)
Ale každá cesta je v skutočnosti v poriadku. Iba niektorá trvá dlhšie, iná nezmyselnejšie. Ale ako sa bez cesty dostať k cieľu? To je otázka, ktorá neexistuje. Tak ako neexistuje cieľ bez cesty.
Takže, žiadne iné východisko, len kráčať ďalej...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tak jdu. Jako cesta sahající od sebe k Tobě, dál ne. Jenom nevím - je důležitější cesta nebo cíl?
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Lajko, som spokojná.
Vieš prečo?
Lebo v alfe je aj omega:)))
A v delte navonok len rovnomerné dýchanie...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
au...v hladine alfa,môžeš byť so svojou prácou spokojná
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dota, u Teba je zvykom urobiť z postrehu múdrosť a ja Ti za ňu ďakujem.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Marek, rada Ťa vidím.
Dlhá cesta veru, ale aspoň spoznávam všetky odtiene človeka...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Objevila jsem se v jazyku osušeném do pozorovatele, jak výstižné! :)
Vrchol nacházím i já v radě poslední strofy, jak s errorem i přes errory žít. Zajímavě představená šikmá plocha.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Poslední graduje, tam je snad vše... Máš dlouhou cestu, ale umíš si najít směr - a to není samozřejmé...
Pro mě velmi oslovující dílko...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nana, chvalabohu, že si neuvidela v prvom dvojverší hustejšiu hmotu, ultrahmotu v podobe prázdneho oka...
A posledná? Je tam rozpätie:) Od-do a trvá nekonečno..., lebo keď sa kruh uzavrie, začína cyklus nanovo.
vďaka
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Hanele, hádanky sú na mieste. Ja viem, že chodníčky k nim sú krivolaké:)))
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
vyššia od hompáľajúcej mi príde ako vážnejšia a uzavretejšia...
au... tá posledná strofa ako fackanie... nieže by som bola masochista, ale má to grády, treba uznať :)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ty první dvě jsou pro mne hádanka - poslední se mi líbí moc
|
|
