dík marti. dlho som premýšľal na d názvom, až som si spomenul na tento veršík v jednej staršej básničke. ...áno, ten koniec je na prebudenie z rannych myšlienok...keď polohlasne ukončíš mĺkve úvahy a vrátiš sa do realu.

´dakujem dolphin. áno, je to z nás, o nás...

ten oxymoron v názve je perfektný..páči sa, necháva našu predstavivosť neisto prešlapovať a obchádzať kúty tej izby

 

pozrela som i obrázok..tam, čo si priložil

no toto tu je lepšie

atmosféru dokresľuje mlčanlivý budík rímsa okenný rám i ten špak s otlačkom

také tiché ticho..nie som istá, či prázdne

 

záverečné dvojveršie to celé šmarilo do reálu..neviem prečo, no žiada sa mi povedať, že šmarilo chlapským spôsobom :)

áno... tento okamžik je tak ľudsky vyobrazený...

pre mňa áno...

ďakujem hanele. pre ilustráciu doložím foto do galérie

rána bez rán...  pohľad z okna..., úvahy a postrehy. v samote je všetko iné. dík za návštevu

v okennom ráme
mliečna cesta
objíma rieku

 

moc hezký moment 

A tak naturalisticky to začalo...

Aby to aj skončilo, holoprírodne...

Z druhého a tretieho odstavca by som si vedela predstaviť chrbticu.

Atlasom by bola tentoraz hlava...