nič si ty, Flávi, nezvykaj :)

 

vo mne sa hemží toľko veršov, že by som sa musela zadusiť nimi

ak by som sústavne takto obsekávala :)))

 

nadpisy

sú oporným stĺpom básne..u mňa určite

teším, ak ťa oslovujú

ďakujem Vám, priatelia

 

Vaše postrehy sú pre mňa podnetné..nie je to len fráza

aj vtedy, keď cítim, že očividne smerujete pri čítaní inam ako bol môj zámer

aj vtedy

je tp pre mňa dôležité..možno i dôležitejšie :)

Tvoje nadpisy sú pre mňa niečím, na čom si vždy zgustnem.

Marti, takže si nám predostrela strohosť. 

Je dobré vedieť, že autor vie. Aj sa rozpísať, aj poosekávať...

Nemôžem si pomôcť, no u mňa je Tvoja tvorba špecifická srdcom, 

ktoré sa v ňom rozpína, zakotúľa sa do spomienok, dialógov,

či prostredia, z ktorého sála teplo...

Budem si musieť zvyknúť na Tvoju novú tvár...

To je jedna z těch básní, u kterých člověk ví, že jsou krásný a necítí potřebu zjišťovat proč.

tak tu by som autora určite neuhádol...

samozrejme som za nové kresby... 

objavovania a...

zatiaľ si nechávam na " poličke " tvoju klasiku...

...stol padají:)

Dýchlo na mě radostné uvolnění, uvolnění z protisměrného kroku vstříc dvojhlasům navzdory tuposti školy, byť umělecké.

*

je mi to veľmi blízke... ten "sekavý" štýl, v ktorom si ale zreteľná... a aj myšlienka... možno len šteklenie mi príde podstatnejšie :)... ono sa to len tak "tvári", že ja nič, ja muzikant :) (flautista)...

(technické problémy s mým počítačem - proto ta prodleva)

 

Ztraceni, bez klíče, zoufale v jiné tónině než ostatní... Kdo to nezažil? Je mi smutno. Z básně? Možná spíš z toho, co z ní zobu.