Mirkah, krásne si to. S poznaním a láskou...nie len tak, idúc okolo dotykom, takému hmatu a blízkosti chýbajú zimomriavky a motýle...

Marti, základný kameň je niekedy z veľmi nestabilného materiálu.

Niektorí si z neho urobia osud a stavajú na ňom boľavé príbehy, iní

ho začnú postupne vymieňať, aby udržal to, kým chcú naozaj byť a

čo chcú dosiahnuť.

 

 

bozky neskrývané, to je pro mne největší síla, jen je-li čas dlouhý, jak se patří, jak je milo, jak čas citlivý je právem...

celý boľavý "príbeh" tohto textu sa mi zhrnul vo veršoch:

 

Syn bol iste
koho nevie svojho nepozná

 

a páči sa mi aj odkaz na názov

ukrytý práve kdesi tu /v uvedených veršoch/

 

Dolphin, tak to sme dvaja.

Skúška pretínania hraníc a to spôsobom ostria, je pre niektorých legendou, pre iných osobná skúsenosť.

Aj hra môže byť niekedy myslená vážne, ako vážnosť vytvorená hravými prvkami:)

Dík za odpověď, Flávi. Ale neměla jsem na mysli ani tak ztotožnění se s něčím (názorem, činností nebo třeba tím sportovním klubem:-), ta, si dokážu vystupňování až k extrému docela dobře představit, jako spíš ztotožnění se s někým. Jestli se dokáže láska v dlouhodobém vztahu metamorfovat až do takovéhoto pocitu, aniž by člověk současně pozbyl vlastní identity.

Ale to jsem odbočila od tvého textu hodně daleko....

Ztotožnění se může být jen chvílkové (ztotožnění se se smutkem nebo radostí blízké osoby) dlouhodobé (ztotožnění se se zájmy firmy) i trvalé, permanentní ztotožnění se s duchovnem jiné osoby (osob), nezávisle na objektivních vlivech.

 

No a jsem-li lhostejný k výsledku nějakého sportovníhu utkání, pak (za sebe) nejsem lhostejný více nebo méně, prostě jsem

Tess, je toľko dočasných stotožnení v živote každého jednotlivca /pokiaľ nie je osvietený/, že stupňovať všetky až k extrému, by znížilo priemerný vek na polovicu:)

Najčastejšími stupňami sú tretí a štvrtý.

Pri štvrtom automaticky berieš osobne akúkoľvek poznámku na niečo, s čím si akoby jedna identita. Si schopná hneď hájiť to svoje. Napríklad status dobrej matky, manželky, dcéry... Pritom každý má iné kritériá na dané posty...

Dočasné je skôr podľahnutie, z ktorého sa po vytriezvení človek preberie...

Čiže, keď sa niekto rozhodne byť vegánom a si myslí, že to je to najsprávnejšie, snaží sa aj domácich viesť k takej strave. No keď mu dostatočne zazrkadlia a ponechajú si svoj jedálniček, nepovedie to k štvrtému stupňu. A dotyčný človek, keď sa mu zachutí praženica a on neodolá, ide o to, či si potom bude týždeň v duchu vyčítať, ako zlyhal alebo sa cez to prenesie s tým, že vegánstvo je dobrá vec, ale keď príde chvíľa a on bude chcieť siahnuť po inom jedle, je to v poriadku, tak vlastne neprekročil druhý stupeň. Čiže zamerať sa na niečo, čo sa nám javí ako dobré a vhodné pre náš vývoj, no neurobiť z toho podmienku a pravidlo. Pretože tie potom vedú k jasnému obmedzeniu, vnútornej nespokojnosti, či k rebélii. Skrátka eliminovať dve zásadné role: obeť a vinník.

Ale keďže bez náklonnosti by život bol fádnym a bezlistým:), mali by sme našu individualitu prejavovať. Ako inak, po svojom:) Ale najlepšie bez držania sa silou-mocou...našich presvedčení...

Víš, co by mě zajímalo, Fláv? Jak dlouho může trvat dočasné ztotožnění se? Třeba až do smrti?

Škála "od do" nemusí přece automaticky znamenat stupňování až k extrému...

JC, myslím si, že všetko sa dá stupňovať, hlavne keď chce človek pôsobiť dramaticky:)

A o tej ľahostajnosti? To je tiež vážna diagnóza. Zaseknutie v nežití a pritom telo vykazuje naďalej známky existencie.

To je ako hra: Kto bude nasledovať koho? Väčšinou to telo vzdá prvé. To by nebolo ešte také srdcervúce, ale telá okolo, tie tiež chradnú, keďže sú živené neživotom...

Zajímavě a celkem logicky jsi uvedla škálu náklonnosti.

Protipólem všech stupňů náklonnosti je lhostejnost. Ta se snad ani nedá stupňovat, ta prostě je...

JC, koľko váži závislosť? A koľko láska? Podmienená?

Veľmi ma oslovilo rozdelenie pripútanosti na päť stupňov. Jedno k čomu,

či k viere, k štýlu stravovania, alebo hoci aj k športovému tímu...

Prvý je čisté ja, si pozorovateľ.

Druhým je náklonnosť. Dáš si na chvíľu masku, zahráš si rolu, no vieš, že je to hra a keď situácia skončí, vraciaš sa k sebe.

Tretí je dočasné stotožnenie. Ovplyvňuje Tvoju náladu, Tvoje názory, si pomaly v hrsti, zabúdaš, že existujú aj iné možnosti.

Štvrtý je úplné stotožnenie. Okruh Tvojich známych musí uznávať to, čo Ty, si schopný presviedčať ostatných o Tvojej jedinej pravde.

Piaty stupeň je fanatizmus. Čiže už nevidíš nič a nikoho, len svoje presvedčenie, za ktoré si schopný aj zaútočiť, či zabiť.

Pritom poznanie je iba nástrojom k pochopeniu a vnímaniu sveta. No niekto si toto poznanie podriadi a niekto sa podriadi jemu.

Myslím, že najväčším démonom je práve pripútanosť k niekomu, k niečomu...

 

kolik váží polibek, kolik váží slza

stojící v protilehlí?

odpoví záměna či dominanta drzá

těch, kteří neulehli

*

 

Tess,

si vynikajúca psychologička.

A ten niekto človek, ktorý sa chce naučiť ľúbiť bez strašiaka v hlave.