Mám rada verše, v ktorých sa môžem voľne pohybovať,

ktoré ma pustia ďalej ako je presné zacielenie na objekt,

kde si môžem voliť kedy, kde a ako.

A táto pre mňa taká je.

Z Vašich posledných pre mňa naj,

našla som tu príbeh, aj emócie, ktoré mi v strohých štýloch chýbajú.

Jediné, čo ma ruší, je slovo horalky.

Pretože ak majú byť rozvetvením horalov, či ich ženskejšou stránkou,

tak horali sú ľudia z hôr, vrchári a tam nie je určené, či sa jedná 

o mužský alebo ženský rod.

Ak v horalkách mám hľadať keks, keďže ďalej to pokračuje omrvinkami,

tak v básni, nakoľko ostatné nekonvenčné výrazy zapadajú do kontextu,

tento mi rozhodne vytŕča a melní sa v modifikovanej úprave...

nielen harmonická

s erotickou príchuťou je

táto

nežná prestrelka

 

radosť čítať také pôvabné texty

zapísané dobelasa

:)

nejako som sa vžil do básne mojou fantáziou a a premietol si krátky film na viečka, ako kráčam jarnou prírodou, niekam do kopcov, zžitý s prírodou, nadchýnajúc sa vôňou jari...

krásne, hmm, asi mi to chýba ...tuším vám tu poprekrúcam vaše dielka, ale ja som už raz taký, rád snívam...

Myslím, že vám to s nanou píše pěkně. Snažím se vždycky najít konec dolphina a začátek nany a obráceně, ale vůbec to není jednoduché. Mám ještě v hlavě linky (No ano, jsem hrozná. Čtu, ale slovem nehodím.), takže se mi nabízí srovnání. Linky jsou úspornější a asi proto v nich každé slovo vnímám, jakoby mělo akcent, důraz, význam a svoje místo, zatímco tady mám větší pocit uvolněnosti a prostoru pro představivost. Závěr v obou případech vyvolává dojem, že nic není takové, jak se zdálo.