|
Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
|
|
v čase keď sa mi ešte plnili sny
Maryša prežúvala
uprostred našej budúcej spálne
čosi drobné
jazykom lovila z hrste a zvyšky
pľula priamo na betón
tak tu bude milovnica
nečudujem sa
že tak vyspevuješ
(hej
spievala som spievala a spievala
do zásoby
na chvíle keď moje piesne zadržia dych
a ticho vykľuté z prežitého
sa ťarchavo rozvinie na konci jazyka)
pohybmi
šacovanými jej neúprosným sarkazmom
som roztiahla vápno na pol steny
v úsilí vyhnúť sa
drobným očkám čo šušťali
o túžbach po dobe spotreby
ešte v dňoch ktoré jej nepodarený syn trávil
oveľa radšej v base ako s ňou
v schátranej drevenici kde na krátkych nohách
šuchtavým krokom zabúdala
načo majú matky mäkké dlane
večer sa v jej dome svietilo
nevedela
že je zbúraný
.
Léta Páně 2014, dne 10.1. věnováno autorem
marta
|
|
|
|
|
|
|
|
nechcem, lajko, nechcem odhodiť
spomienky na ľudí, čo sa nejako dotkli
môjho zrenia
bývajú ťaživé
ako život
a ja usilujem zachytiť ich do slov
:)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Jiří, to zdánlivé svetlo
vyvolalo spomienky vo mne
spomienky na jeho obyvateľku, ktorá vôbec nemala
matersky mäkké dlane
mala som ich rada
maryšu, jej syna i dom
už ich nieto
ani jedného
.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
na mňa veľmi zapôsobila je v nej niečo ťaživé čo by si už mala odhodiť
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
světlo zbouraného domu dokáže probudit vzpomínku na měkké dlaně...
*
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ďakujem, priatelia
bola som veľmi zvedavá, ako zapôsobí ten text
uznávam, že tá záverečná časť - tá dlhá
je ešte kostrbatá a je v nej čo škrtať
zaraďujem ju síce k tým mojim "dejovkám" a navyše do kategórie "odklonené svety", no aj tak je ten presah do prózy a si prešvihnutý..či aký to :)
preto tá vďačnosť za úprimné pripomienky
/ a motýľ Peter, píšem ti dobrý bod :D za odhalenie mojej slabosti pre gitarovky/
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
taká poetická prózička, rada som sa ponorila do deja, aj obrazov
a spievať treba do zásoby, to teda áno a neviem, či sa naozaj podarí dostatočne nadspievať
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tak ako sú ľudové rozprávky, tak som sa ocitla v ľudovej básni.
Taký dojem zanechala. Lebo je o skutočných postavách
a zozbieraná z histórie...
Dej ma vtiahol do svojho víru...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
toto dielko mi nedá nepochváliť...
je presne také, ktoré patrí k tebe... myslím, že svojou formou je asi najbližšie v strede...
a zo stredu dokáže osloviť na všetky strany...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
http://www.youtube.com/watch?v=fYksiWxVSPo&list=PLLTfkPz1effKlqxEUCY6k8fWM4N8AfQE6
...ticho počúvám hudbu a otváram túto báseň. náhoda. mám pocit, akoby patrrili k sebe. provokujúc melanchóliu, opakovane si to čítam a počúvam...
krásne smutné...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
veľmi silná, marti... mám rada tvoje poetické príbehy, aj keď sú smutné (alebo práve preto)...
myslím, že keby si jej dala formu mini alebo mikro poviedky, tak by nebolo na škodu... aj tak má bližšie k próze (a nielen táto konkrétne)...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
...i když stejné místo by mohlo být průsečíkem osudů, jiný čas z něj dělá jiný příběh. Smutné
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tak tu sedím už asi 10 minut s otevřeným okýnkem pro nový komentář a vůbec nevím co napsat - chtěla jsem něco, ale prostě to nejde
podobnou civilní poezii mám ráda, poetické vyprávění - a nejčastěji o smutných věcech nebo těch ne radostných, o tvrdosti života a často beznaději - když se to povede, dotkne se to čtenáře hodně silně a hluboko
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Jako bych listovala albem starých fotografií, takový mám pocit.
Tušila jsem závěr, takže nepřekvapil. Ale stejně vehnal slzy do očí.
|
|
|
|
