Hlboko v lese je zamrznuté jazero. Tancujú na ňom korčule.
V lese je aj hmla a podobá sa na cesto. Ema mi tvrdí, že sa z nej dajú vyrábať hračky a všelijaké iné veci. Zídeme z cesty. Padá tma a poletuje sneh. Nastražíme myšacie pasce, ktoré sme ukradli doma a skryjeme sa do líščích nôr. Prejde pár minút a chytíme niekoľko korčúľ. Opracovávame nimi hmlu. Vybudujeme schody. Čoskoro sú také vysoké, že môžeme vystúpiť nad všetky stromy a vidieť budovy mesta. Chytené korčule vedieme na vodítkach. Postupujeme hlbšie do lesa. Hmlu nesieme na chrbtoch vo veľkých stohoch. Už sme za sebou nechali vyrezané ľudské postavy, kvety aj kolotoče.

„Keď ich lovci nájdu, budú prekvapení,“ smeje sa Ema. Večer napíšeme pohľadnice a po vetre ich pošleme domov. Ráno sa pustíme do stavby Kráľovstva. Večer, keď ho dokončíme si doprajeme dobrú večeru – duseného králika s lesnými plodmi. Na druhý deň sa snažíme dostať z lesa. Nedarí sa nám to. Nachádzame schody, ale keď vybehneme hore, mesto nevidíme. Po troch dňoch blúdenia sa vraciame ku Kráľovstvu.
Vchádzame dnu a strácame sa v chodbách.