|
Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
|
|
a potom čo?
podopriem domácnosť poéziou
len tak
ako by si nečakal
podložím najnovším veršom
naklonený kredenc
viny sa možno prestanú sypať zo šuplíkov
štrngavo s príbormi čo občas chutia
ako priestor blízko pri zemi
a potom
nakúpim suchý pastel
na lúke za domom
rozprestriem plachtu
do bielej zachytíme všetko
čo nám napadne
nebudeš vysvetľovať
predkreslíš a ja poviem: aha
viem
stále si trošku klamem
.
Léta Páně 2014, dne 24.1. věnováno autorem
marta
|
|
|
|
|
|

|
|
ďakujem, nana
za prepojenie názvu a záveru, ktoré tvorí základné podfarbenie textu
lenže zároveň
tá vzdialenosť názvu a záveru akoby naznačovala istú neochotu
polepšiť sa
neklamať si
ach, jo
:)
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
tak nejak si ležérne plynie, ale záver uzemnil... a potom čo?... výstižný názov... podľa mňa zachytil znepokojenie nad tým, či to potom v slede udalostí nie je len kulisou... a či vôbec je...
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
slabo si pozeral
je tam
tvári sa ako perina zo snehu a čaká
na predkreslenú nehu
:)
fíha, motýľ
vedela som, že prezentovať svoje poetično možno i cez komentáre
tebe to posledné dni ide jedna
radosť
vďak
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
bol som pozrieť za dom
aj keď som vedel že tam nebude
len zdrapy topiace sa v šedi
za smutným horizontom
orosený balvan, padnutý do hrude...
ďakujem marta
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
rezka to pekne povedala
něha té nevšední obyčejnosti života
ďakujem Vám, priatelia
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
máš pravdu, Flávi, asi tam to "blízko" je nazvyš
som ho tam vmontovala v zajatí predstavy pocitu, keď ešte niečo nepadne na zem, keď
akoby ostalo visieť blízko pri zemi
vďaka
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
Někdy mám pocit, že píšeš to, co já cítím. Jenom to takhle úžasně nedokážu zapsat. Jo, tvoje vlna je mi hrozitánsky blízká.
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
...aha? Příjemné řešení. Dokonce moc příjemné :)
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
"na lúke za domom
rozprestriem plachtu
...viem... "
hm. dobrá práca.
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
nádhera... 
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
...stále si trošku klamem, no a čo?
chválim, chválim, chválim
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
a potom...
sa raz aj tak všetci stretneme...
a povieme si áno...
na svete je tak krásne...
ako na lúke za domom...
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
poezie všedního dne
za mě áno, áno
jen chtít ty jakoby všednosti vidět jinak
toto
do bielej zachytíme všetko
čo nám napadne
nebudeš vysvetľovať
predkreslíš a ja poviem: aha
je velmi živé
něžné
dalas tam něhu té nevšední obyčejnosti života
díky
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
Veru, čo potom? Keď kamuflovanie prestane pôsobiť?
Marti, reflektívnym spôsobom si zachytila dlhodobosť, opakovanie, zvyky..
Páči sa mi báseň, veľmi.
Iba vo verši: "ako priestor blízko pri zemi"
by som vynechala blízko,
myslím si, že priestor pri zemi vraví za všetko...
|
|
|
|