dík, marti... veď dalo by sa vystaviť v protismere, dalo...

ale už tam zostane takto zaseknutô... :)

nejedno sólo ostane zaseknuté

v studni

vyčkáva na štart z rozmočených

 

pekne, nana

možno by som veršu /natesno/ dala viac priestoru

vystavila ho

v protismere jeho významu

bysa mi to páčilo ešte viac

:)

tak to si ozaj robí :)... doti, fajn, že zapadlo :)... myslím, kruh ako taký evokuje a symbolizuje prepojenie, nekonečno aj hranicu...

vďaka...

Konec mě zavál k posledním Archimédovým slovům a pak zpětně mi to tam nějak všechno zapadlo až do začátku. Ta poezie si fakt dělá co chce. :)

dolphi, vďaka... v novom a novoštartujúcom zvyčajne nebýva beznádej... je tam vôľa...
ale nehádam sa :)... flavi mala dobrú poznámku s emočnou kakofóniou... je tam... a na vás záleží, či si vyberiete pozitívne alebo negatívne... ani nepamätám, žeby som mala nejaký text "jednoemočný" :)... bohužiaľ alebo bohuvďaka, vibrujem v krajnostiach...

vďaka za vševidiacosť, flavi... emočná kakofónia :), možno nielen vyvolávam, ale som to celá ja... si ma odhalila :)...
 

veru tak, tess... reštart... ktovie, koľko reštartnutí za život je ešte normál :).... dík

 

Gravírovanie žlčou, zarezávajúci kontrast až do živého.

Nana, Ty teda vieš vyvolať emočnú kakofóniu.

Inak, limity sú dobrá vec.

Odhaľujú interiér toho, pre koho sú dané.

Báseň? Celá dobrá.

Někdy je dobře, padne-li hranice. Někdy je to vysloveně potřeba. Pro start.