mirkah, oneskorene, ale s vďakou

som rada, že si sa zastavila

Bravo. Pozorného čtenáře zamrazí, ač ví, že TAK TO JE.

áno, Tessa, žiadny smútok, naopak, radosť blízkych, že teta Anča sa stihla usmiať na syna, kým odišla

Stane-li se, že "život nevidno už ani z obloka", pak odejít je jediná cesta,jak z toho ven.

Přesto - stejně jako u marty, ani tady nepochytila jsem závan smutku.

veľká vďaka, moje milé, teší ma vaša pozornosť, nad každým jedným komentárom premýšľam...

marta, presne - no a čo? :)

spomenula som si na akúsi kapelu z môjho detstva, volali sa NO TO CO, v preklade NO A ČO, myslím Juhoslávia

trošku mi pripomenula martu... je fajn... zdá sa, ako by si sa snažila o širokospektrálnejšie písanie... po tých predošlých mi to príde znova ako zmena smeru, či čo :)

napriek istej "úsečnosti", myslím

že si vyhmatla základ tej udalosti

a pôsobivo

 

len čo som uvidela názov

spomenula som si jednu moju

z dávnych čias

možno ju sem dám /no je uvravenáá ojojoj :) no a čo?/

Ó, to má sílu. Kontrastní začátek a konec. Mně se líbí moc.

...neuvěřitelně hutná dějová linie. Dostavá mě stoická noblesa posledního verše. Uff!

Chýba mi tu taká ľubozvučná prepojenosť jednotlivých veršov.

Téma má dobrý rozptyl,ale dýchla na mňa strohosť ...

Samozrejme, je to len môj názor.