1/
...tam kde sa hmota ukladá
čo podedíme v smrtnom rubáši
tmou rozptýlená čierňava
svitom sveta sa neplaší
tam duša svoj dočasný sen
sníva bez  ťarchy pozemských pút
no túži ešte cítiť  vášeň prachu
nie zostať v priepasti vydanej  tmám
kde život neprenikne,nevzbĺkne  v plam...
2/
blesk z neba pretŕha nespútanosť sna
drsnú krásu jaskyne prežiari
do chladného zovretia
zľahla ma vmetie
k ohnisku abstraktných nádejí
kultové centrum praveku
oživené jazierkami nemých vôd
ľudský prach hádže do kolien
pri modlách síl a plodnosti
3/
zo všetkých svätýň drahokam
porovnať ju s niečím? nemožno!
vo svojej vitálnosti bohom naklonená
v tajomne zasvätených oltárov
nevyčerpateľné, no i temné poznávania dno
duša vecí duchovných, cit kultúry
vidina obrazotvornosti, meravé čaro
vzduch nad vodou, či túžba v pustom poli
po daroch nebeských neprístupných vôli
4/
ach nikdy Domica v priebehu vekov
nebudeš mať v sebe
davy zbožnejšie
ako teraz,keď vznášaš k oblohe šepoty
...do zraku mi vpíjaš i mihotavé tiene
na lone tradícií odchované tvory
vzletom fantázie,sily vzkriesenej
kanibalstva posvätých obetí
spájajúcich s vyššou sférou modlitbu
5/
...náhľad naturizmu pre oko maliara
zatieneným súmrakom slnečný kraj
s posvätnou obručou mysticky spätý
sen - vŕšku plačúceho odhalil taj
zapadajúceho slnka nežný jas
medenú červeň svetu dáva
v lenivom svite vlečú sa dni
osade miernej i v nečasí
s tichosťou hľadajúcej zmierenie
6/
na prahu sa rodiaci svet megalitov
pohľad je nielen potešením pre zrak
na miernom návrší osamelý kruh
desivo strhujúcim čarom vzrušuje
ľudskou krvou rituálne poškvrneným
avšak fascinujúci v astropočiatkoch
prírodné vedy na štýl praveký
uchvacujú môjho ducha úctou i čarom
na zemi rodnej kamenným chrámom
7/
praveká filozofia - vedy zdroj
mysle vyššie nad ľuďmi prostými
podrobili si ťa na obraz svoj
strach i vzruch čo v nádejach búši
či k poznaniu síl tajuplných...túžby
ku veciam nebeským oduševnený cit
s nespútateľného sveta duchmi
v tme i vo svetle temných vín
Života strom odkryli Poznaním
8/
tri balvany kameňa v strede stojace
na dlážke udupanej tajomne sa týčia
navôkol rituálne symboly rozbité
miesto si uzurpujúc v kruhu obetišťa
letný a zimný slnovrat spája
živých i mŕtvych dotykom
v sakrálnom areáli slnečného kríža
v ňom odtlačky rúk i stupaj nôh
ktorými svet pohládza najmocnejší boh
9/
...hlbinou času sa preliali
ako vody belasé dlhé storočia
k zlatistým klasom na úrodný breh
kde pokojná hladina mesiac odráža
medená hrudka vzácnie v podvedomí
nadbytok - dáva moc - človeku
rovnosť a nezištnosť stráca na hodnotách
v čašu sa napĺňa opojný mok
budí sa neprávosť...dlžným nebudeš!
10/
hľa na symbol bohatstva,vplyvu a moci
ako z plienok povstáva
v diaľke za morom
tam hojnosti ovocia je prebytok
a dôsledok ? dôvtip aj intelekt
z prachu zeme hmotnia sa myšlienky
žiarlivé na vzlet prvenstva
Ugarit, Eridu, Nippur bez falše
od otca k synovi  v nádeji
11/
hrdinským počinom boha Ninurta
pred pádom do chaosu ustriehol sa svet
zratujúc podstatu Dosiek zákona
v nich Enlil múdrosťou obdaril človeka
tie krehké tvory na počiatku vekov
z hliny dna rieky Eufrat stvorené
Enkim, čo myšlienok výraz vtesnal v tón
dajúc duši, srdcu - city, myseľ, vášne
ako búrky živelné po priestore hnané
12/
jak zemetrasenie keď neskrotne sa rodí
vďak i vzdor v ľudských túžbach vrie
rozmarmi mocných síl vrtošivý osud
na púti života svojským štýlom znie
Inanna zosobňujúca prírodné živly
noc čo noc prechádza cez hviezdny prach
myseľ i zrak temnom sa k nej vinie
tak...životy s nádejou sa s výšinami spoja
nasýtiac bytie z nebeského zdroja
13/
blahobyt však rovnocennosť rozštiepi
medzi ľuďmi priepasť sa vystelie
hojnosť na plecia Pýchu naloží
a ona prevýši cnosti v presile
čelo jej nezhyzdia vpísané vrásky
má moc zmeniť predstavy morálneho sveta
pokorí ľudstva  striezlivý boj
živelnou silou vzbĺkne krása vlastná
nájduc si šťastie v šťastí svojho pána
14/
ak môžem ospievať ambícií tromfy
a diktát márnivosti v štýle fantázie
zriem pohľad na miesta, kde kráľ mýtický
zjednotí oddávna dychtivé dva kraje
do puta spojí ich nadľudská sila vôle
vtisnúc mu požehnanie krehkého mieru
pod ochranou Ptaha hradby sídla biele
prameňom budúcich divov sa stanú
od predka k potomstvu stvoriac krásu vlastnú
15/
z pravôd Nu vyňatý pahorok zeme
s kupolou hviezdnou nebeskej Nút
a ľudským rodom stvoreným zo sĺz Ré
budúcnosť stáť zanechá s maskou úžasu
hoci sláva najväčšia stemnie do súmraku
veľkolepé chrámy pohltí púšť
duch kultúry neprekročí zabudnutia bránu
posolstvom viery pre budúci ľud
je svetu záhadou, čo má štedrú hruď
16/
avšak závisť, intrigy, spory, nevraživosť
krajinu živých bohov k súmraku pokoria
sen o vláde nad svetom - politický hazard
vlažný byť nemieni k zvodom všemohúcna
bezcitnosť vyvraždí pokrvných škodcov vlasti
urodzenou vrahyňou v kráľovskej róbe
rozuzliac ambícií konflikt dynastický
kde ani Artemision nič nezmôže
a rod stelesnení Hora navždy vymizne
17/
v tomto šere dávnoveku cítim rýchly pulz
prosperita prispieva k vzniku veľkých miest
a panteón božstiev čo uctieva duch
sídla si v nich nachádza ako trblet hviezd
veľkolepé chrámy, ktoré majú zrieť
bohabojnosť, úctu i moc najvyššiu
v tmách navracať bezpečie, čo má za cieľ bdieť
a či meditovať prostred rozkladu
keď sa život nebezpečne mení v hromadu
18/
keďže duša človeka znesie všetok zlom
jej filozofia je svetu naklonená
po páde najhlbšom vie vzlietnuť do výšok
a len revom najhlučnejším nezdaru sa poddá
nebesia si dotvorí podľa svojho gusta
priechod k vyšším žiadostiam im taktne dopraje
niet predsa nad modlu! potom..duša samoľúba
tiež nemieni stroskotať v tomto svete bied
veď - kto nebo na zemi si nechce rozprestrieť?