Prístav tmavne. V majáku sedí zhrbený muž. Okolo neho sú postrácané zuby a mláčky moču. Odbíja ôsma hodina. Muž si upraví kravatu. Z nástenných hodín vyletí kukučka. Oči jej planú. Z tela trčia drôty.
„Očakávajú vás!“ zaškrieka a zmizne. Muž opatrne vyzrie von. Na rozbúrených vlnách stojí široký stôl. Bledí ľudia sa usmievajú.

 

Muž sedí na lavičke. Vyzerá vydesene. Oblek má potrhaný. Okolo ide starena a keď muža zbadá, prekvapene zaklipká očami. Niečo hovorí, ale muž ju nevníma. Starenu pochytí spravodlivý hnev a udrie ho po hlave dáždnikom. Muž k nej napokon zdvihne oči a silene sa usmeje.
„Že vy ste kedysi bola balerína?“ spýta sa. Starena očervenie. Odrazu nevie, kam sa má dívať. Napokon len hodí rukou a poberá sa ďalej po ceste. Muž ju zamyslene pozoruje. Vytiahne z vrecka pokrčený papier a ešte raz si číta rozhodnutie.
„Zem sa oblizuje,“ povie si napokon a pokýva hlavou.

 

Muž leží v parku. Zdá sa, že spí. Prichádza k nemu skupinka hmlistých detí. Utvoria okolo neho kruh. Držia sa za ruky. Pery sa im pohybujú, zrejme si opakujú nejakú vyčítanku. Je tma a deti stále krúžia okolo muža. Ten o tom ani netuší.
Krvavá hlava kohúta určite čoskoro pretne noc.