|
Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
|
|
našla som seba
mňa
ako prvýkrát držím novú pieseň a gitaru
rozbieham
do snov o amerike v mojom divadle
na konci lesa
kde tajne trúchlim
za tou pojašenou
čo sa klokotavo smiala
pila gazdovskú bez nádychu
v kristuskách hore letom sa vzdávala
ilúzií o hipisákoch
a spala pod plachtou
zababušená do svojho
tela
v röntgenovej básni o starej knihe
slabučko páchnucej naivitou v ktorej
egoista tak drzo prosí Boha
o každú maličkosť
som sa našla
s pohľadom veľmi veľmi prehnutým
do zóny údivu
ako zoschnutá brusnica naspodku vrecka
a prišla na to
že ťa neznášam
keď sa nedá vtúliť do teba
.
Léta Páně 2014, dne 27.2. věnováno autorem
marta
|
|
|
|
|
|
|
|
vieš, Flávia, tie moje nachádzania sa nie sú
z kategórie takých tých osudných
sú to také drobné
znovu a znovu nájdenia..z rôznych, často prekvapivých uhlov
a tak
:)
som rada ak pôsobia živo
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Gratulujem k nájdeniu,
aj k veršom, ktoré sú živé tvarovateľnosťou...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
rozplývam sa, Jiří
a ty si vedel, že budem
vynikajúcim spôsobom si môj text "prerozprával"
*
joj a zavtulení - krása, ďakujem
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ľubica, čítam si tvoj komentár a pociťujem vďačnosť
že si
že sme
že máme LitWeb
:)
pekne si to zhrnula, vďaka
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
to je príjemný komentár, Peter
takých by som chcela
/viem, neskromná/
:)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
nuž, idem aj ja, Hany, pohľadať
komediální vize v tom mojom texte
kdeže som ich napratala, uff?
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
zaskočila si ma, Mirka, tou naliehavosťou
no tuším viem, ako to myslíš a ďakujem
budem to strážiť
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
áno, nana, dobre si to
pochytala
od pojašenej k zvážneniu až do nehy
vďak
:)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
gazdovskú bez nádychu
a pohled v zóně údivu
tak vyhýbáš se tichům
a srdce kladivu
jak drze prosíš Boha
(že jiná pomoc není?)
když odpověď je strohá
pro vlastní zavtulení
*
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mne sa tu páči každý riadok, každé slovo, i ten celok. Krásne obrazy. Veci na jeden nádych, rýchlo-rýchlo, aby neušli (neprekáža, že čitateľovi ujdú, môže sa kedykoľvek vrátiť), tie veci a tak, práve tak, aby im autor neušiel, aby ho zóna údivu našla, lebo prerušené až na konci (už treba) po okamihu zaváhania prinášajú záblesk poznania. Aj pre nás. A to je dar. A v tom vidím zmysel písania.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
v tvojej básni som našiel seba. ďakujem marta
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
začátek mi připomněl Básníky jak zkoušeli na divadle ten muzikál  ale i přes ty úvodní komediální vize jsem se dostala do té správné nálady..
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Marto, prosím, velmi prosím, nenech si radit!
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
vraciam sa k nej, lebo po prvom raze som nedokázala pochytať všeky nuansy a záchvevy... pôsobí na mňa rozkošatene (v obrazoch), ale líniu si drží...
zaujímavá nálada z nej ide, marti... taká príjemne rozviata, či ako to nazvať, ale len v prvej strofe takto zapôsobila... potom v druhej zvážnela...
po formálnej stránke mi však úplne nesadla (podobne ako dolphi spomína)... a trošku som sa potkla o spojenie zóna údivu... ešte sa k nej aj tak budem musieť vrátiť :)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
pravda, Vlado, treba ich málinko preskupiť..veršíky
pôvodne som tým chcela dať textu príchuť čohosi ako..ako to nazvať
vieš, keď tak rýchlo chceš vypovedať niečo, až sa nestíhaš nadýchnuť a urobíš to nevhodnom okamihu a podivne prerušíš výpoveď
smeješ? hej, aj ja
ale tak akosi
myslím, že upravím, ako hovoríš..vlastne, prosím ťa prkĺzni mi to tam:
slabučko páchnucej naivitou
v ktorej egoista tak drzo prosí Boha
ďakujem
:)
|
|
|
|
