krčím sa v trinástej
a kúsok odo mňa
na zlomok pocitu
čupí Boh
s pažami okolo kolien

potláčam chuť objať ho či aspoň
potajme hladiť
ako zvyknem otca
keď sa mu prestrihávam šedinami

vedela som
že patrím medzi tie nahé
chýba mi
miera v opojení prostotou

odrazu sa dotkne stromu
horko zakoreneného v mojej hrudi
chvením mláďat po prvom nadýchnutí
cinkotavo

viem..malinká..viem

posúvam srdce hlbšie
aby som vytvorila väčší priestor

pre Neho