neistota bosých ohmatkáva miesta
kde mlčky som
živá
a na jazyku: - hlucho -
v desaťročia vyškerenom prachu

prichytená

v očiach naširoko usádzam vykričané
s príchuťou melanchólie
a stále nevidím

n e v i d í m   a   n e p o č u j e m

len ma svrbia dlane

takto bez mena
nemôžem s Tebou tancovať
neustriehnuteľne tápavo

prosím: spomaľ

dusivú úbohosť v jarnom blate rozrátaj
do mojich výdychov
až potom
vybielená prešepkám sa k podstate



pridospelá
detským otázkam