Fabulácia s lícnymi kosťami reality
Flávia 17.7.2011 | 10:38
Šikmou kurzívou si vyrovnávam hladinu
spánku, útekov od obsesie,
upotenej idei, ktorá ma presviedča
o navlhnutosti tekutinou bez pachu.
A ja ju cítim až sem, do introverta.
Do vešiaka poskladaného z migrén,
na ktorom visia spoločenské šaty
ako dôkaz,
že súkromiu zostalo zima.
Koľký krát za malú násobilku
ešte nasneží
a ja si to ani nevšimnem.
Skrekhnutá a biela
snežím sama, odcudzenie nagúľalo
lavínu a láska si v nej
polámala lyže, sedíme,
kolená pritiahnuté k brade
a čakáme, kto z nás vydrží dlhšie
bez žmurknutia.
Urdžiavanie klinickej smrti
nie je o zvrhlosti, keď
neprirodzené od prirodzeného
nedokážem rozoznať.
spánku, útekov od obsesie,
upotenej idei, ktorá ma presviedča
o navlhnutosti tekutinou bez pachu.
A ja ju cítim až sem, do introverta.
Do vešiaka poskladaného z migrén,
na ktorom visia spoločenské šaty
ako dôkaz,
že súkromiu zostalo zima.
Koľký krát za malú násobilku
ešte nasneží
a ja si to ani nevšimnem.
Skrekhnutá a biela
snežím sama, odcudzenie nagúľalo
lavínu a láska si v nej
polámala lyže, sedíme,
kolená pritiahnuté k brade
a čakáme, kto z nás vydrží dlhšie
bez žmurknutia.
Urdžiavanie klinickej smrti
nie je o zvrhlosti, keď
neprirodzené od prirodzeného
nedokážem rozoznať.