o voľnosti a ranách na ktoré sa neumiera
marta 26.12.2013 | 22:15
dostala som koňa
konečne
konečne
roky som si hovorila
to nič
všade sú nejaké
len moji rodičia sa nezmohli
na poriadnu maštaľ
to nič
všade sú nejaké
len moji rodičia sa nezmohli
na poriadnu maštaľ
na konci raného detstva
pri demontáži hojdacieho gaštaníka
s bruchom i hlavou plnou slamy som pochopila
zvieratá miznú zo života šialene rýchlo
rýchlejšie ako ľudia
pri demontáži hojdacieho gaštaníka
s bruchom i hlavou plnou slamy som pochopila
zvieratá miznú zo života šialene rýchlo
rýchlejšie ako ľudia
príchodom puberty všetko
okrídlené i nepodkuté
odcválalo
boľavým odieraním
okrídlené i nepodkuté
odcválalo
boľavým odieraním
štípalo v očiach
ako pripálené bázové drevo
z ktorého chlapci zo susedstva pľuli kašľali nadávali
neviem či vulgárne lebo
to slovo sme aj tak nepoznali a všetko
všetko bolo krásne nedokonavé
ako pripálené bázové drevo
z ktorého chlapci zo susedstva pľuli kašľali nadávali
neviem či vulgárne lebo
to slovo sme aj tak nepoznali a všetko
všetko bolo krásne nedokonavé
dnes pred obedom
mi Lenka položila na stôl obrázok
(ona ja a kôň)
(ja ona a kôň)
kôň a my dve
.
