v každej bočnej uličke

 

sú tvoje básne
nahé a čisto pofŕkané osamením
viem
nesmiem tam pozerať
lebo si to neodpustíš

 

 

padala som a rástla

 

no v skutočnosti sa nič nedeje
zmúdrievam
opretá do chvíľ čo znamenajú veľa
husľujem kajúcny žalm a vo mne
silnie očakávanie úľavy

 

 

najradšej

 

ťa vídam v podobe stromu
neplynieš a si na dosah
rozkonárený smerom ku mne
raz sa vrátime tam kde sme
vždy chceli byť

 

 

.