Spáči
edmund  6.1.2014 | 11:51
prose poem
 
Katka leží v posteli. Z tieňov v rohu izby sa vynorí muž s hustou, štetinatou bradou. Zloží si klobúk, pozerá na spiace dievča. Keď si sadne, matrac hlasno zavŕzga. Katka si pretrie oči a prekvapene sa díva na nočného návštevníka. Pán si priloží ukazovák na pery a ukáže k oknu. Katku premôže zvedavosť. Vyštverá sa na parapet a dychtivo hľadí na ulicu. Ale na ulici sa nedeje nič zaujímavé. Katka sa obráti k pánovi, na jazyku výčitka. Ten však už leží na jej mieste. Prikrýva sa perinou. Dievča sa nad neho prísne postaví a založí si ruky vbok. Vyzve ho, aby vyliezol. Chlap sa len zasmeje. Jeho hlas je jemný. Detský. Čoskoro sa ozve jeho spokojné chrapkanie.
 
Katka odlomí jeden z konárov, ktoré sa derú do izby. Vietor jej hádže vlasy do tváre. Odrazu je všade akosi tmavšie. Katka si utiera ruky do nočnej košele. Muž sa zmieta na posteli. Lapá po dychu. Asi sa mu niečo sníva. Katka vyjde na ulicu. Prichádza množstvo áut. Motory nevydávajú žiaden zvuk. Vystupujú ľudia v pyžamách. Oči majú zavreté, pravidelne oddychujú. Po špičkách obkľučujú dom. Ich slová sa zlievajú. Katka si líha do nahrabaného, vlhkého lístia. Ozve sa výbuch.
Viečka klesajú.