1/
podoba sna sa zrazu zmenila
v chvate sa zmenili ďaleké brehy
dusivá horúčava zmiatla zmrákanie
navôkol iba ťaživá čerň
oblohu preťal žhavý blesk
akoby z diaľky dunivý hrom
a mesiac náhle z obzoru
zdá sa...že samo peklo prichádza
potešiť pozemský svet
2/
vysoké bralá sa zachmúrili
jak Kaina čelo strhané
kvapky sa valia z čierňavy
pŕška si začína užívať hru
vášnivé dotyky
penivý prúd
nočný svit v jase zažatom
živelnej búrky hnanej po priestore
pri ktorej skaly trasú sa v zbore
3/
temný priestor obklopil ma bezútešne
jak selva oscura v ktorom stráca sa
cesta pravdy , dobra i cnosti
a ja som beznádej spoznala
vystrašene vôkol seba obzriem sa
tieň muža z diaľky sa vynorí
tvár neznáma je mimo vnímania
cítim len pohľad uprených očí
pohľad sivomodrý..dlhý..nekonečný
4/
vinie sa zo strany priľahlej
pevný a neústupný
snažím sa odvrátiť ,sile uhrančivej
však vôľou akosi nestačím
v prísnosti svojej nepoddajný
nekompromisný, nie však násilnosť
upätý...takmer hypnotický
ten jas i povznesenosť nad priestor
neskromne vyžaduje poslušnosť
5/
ako keď nebo poddá sa čierťaži
tak hĺbka pohľadu stemnela
v rozbitom zrkadle pohľad v nich
tá vôľa naše duše spojila
by som v nich dôveru vložila
...obrazcov hmlistých záplava
sa mnou jak vlny prevalila
a tam, kde tvrdohlavosť je na potulkách
v svet bohov falošných sa ponorila
6/
vidím mesiac posvätný v spoločnosti hviezd
pod ním múry v ruinách v tichej samote
opatrne vstupujem v šero dávnych liet
ocitnúc sa v mne neznámom čase ,priestore
Inšušinak, patrón miesta duchom vznešene
čaká kedy opäť Súzy sláva prežiari
nebeský svit myšlienok v realitu kladie
sila božskej podstaty..vôľa v tvorení
a svetu dar kráľovstva, čo nik nezmení
7/
vidím rieku skrotene vo vodnej nádrži
žírne polia, ktoré sú zdrojom bohatstva
pozemskú žiaru vzopnutia síl
ako ďalšiu v poradí čo ducha poháňa
tu v prelome milénia  prameňa jas
i keď sláva najväčšia niet ešte na scéne
pod ochranou Nannu , boha mesiaca
vstáva sila prosperity nad ničivé zbrane
o svoj triumf neprídu tieto urské pláne
8/
vidím stúpať do nebies veľkolepý chrám
obelisky spoznávam stojac pre ich zrode
útočište bohyne týchto zašlých čias
svätostánok Ba ´alat Gebal vo večernom šere
ty pýcha Byblosu, zrak pomaly sa derie
umením dych vyrážajúc duchom skúmavým
majestátnosť, vznešenosť i v najmenšom diele
ako veľkosť ľudskej duše a jej zámery
keď si miesto na vrchole hrdo podmaní
9/
vidím ľudskú podstatu vzbĺknuť plameňom
samu nebies hodnú s túžbou nezomrieť
kráľ Uruku s heroickou odvahou
zapíše sa do dejín cieľom svojich ciest
k nebesiam vzťah ,priateľstvo , pýcha a či hnev
zraniteľnosť, láska, smrť, zmysel života
nástojčivé otázky staré ako svet
nesúce sa vyrieknuté z prítmia tohto miesta
iba duchom povrchným cúvnu so úzadia
10/
vidím odraz zlatých lúčov hrobky kráľovskej
v žiari umu Imhotep jej svojsky vtisol štýl
výkrik , prísľub večnosti rasy smrteľnej
majestátnu, jedinečnú, hrdú na svoj prím
symbolicky týčiacu sa v púšti, kde mrie dych
zrkadlo dvoch odleskov ľudského bytia
príbytok Ka, kde panovník má moc zostúpiť
keď opustí spoločnosť neba hviezdneho
aby silu načerpal z tela pietneho
11/
vidím úsvit ranných zôr v riečnom údolí
posvätný tok pohládzajú lúče ospalé
vidím mesto s citadelou s múrom v objatí
cítim pokoj, pokoru, žiadne náhlenie
tu božská iskra je v tichej myšlienke
pod nánosom sebectva sa neskrýva
blahobyt v duševnej čistote tkvie
ctižiadosť a mocichtivosť v neznáme sa túla
ich plam svetská márnivosť tu nikdy nerozdúcha
12/
vidím miesto ,útočište v ktorom mocný Re
pozdvihnutý v piedestál je potomstvom
božia sláva odráža lesk i v najmenšom diele
odkedy v ňom upevnil trón nebies...otcovstvom
nie modlitby zúžené len na chrámový vchod
tu denne od úsvitu úcta sa vzdáva
pod šírou oblohou v jase zlatistom
v prameni duchovnom človek hlavu skláňa
slúžiac bytím svojmu bohu, jak i vôli kráľa
13/
vidím lúče jagavo láskať hladinu
na vlnách Eufatu snije tichý sen
dieťa v núdzi uložené v košíku
čo v cudzej náruči nájde priehršť nieh
a keď časom prekročí svojho prachu tieň
ctižiadosť svit nestratí v čiernom súmraku
spojí všetkej slávy lesk ako trblet hviezd
a z myšlienok zhmotnených vzopnúc vôľu mladú
vydobyje ríšu neskrotnú a dravú
14/
tá sila ,prísnosť ,autorita
minulosti záblesk stiahla do hlbín
i hrozby pretrhla sa zlovestná tôňa
dôvera sa vymanila z osamelých chvíľ
blesk ľudskej iskry zrodený
do búrok mne neznámom priestore
kde dážď chrlí po zemi ako tanec vody
a pri ktorých bralá trasú sa hnevne
tratí sa burácaním a mizne v temne
15/
na úkor iných ľahko si privyká
žiť človek po moci baživý
zrýchleným tempom klíči zbraní sláva
svet spoznávať začína kruté zločiny
za mamon- dychtivo preliate v krvi
vierou sa oháňajúc vznešene
v diaľavách počuť už nárek kvílivý
plač matiek nad synmi povetrím sa nesie
to ctižiadosť rôznych svetov prekrížila meče
16/
červenkasté hrudky medené
k spokojnosti ukájajú ziskubažný pud
na príchuť vášní náchylná značne
vtlačí ti čoskorá doba punc
bojachtivou rukou pretrhnutá hruď
čo spoločná jak nebesia pre ľudstvo bola
prijíma stíšene trpkého moku prúd
čo z rany nejednej určuje zvôľa
smrtiacej zbrane v ruke tvora
17/
na výšinné miesta ľud sa uchyľuje
z dôvodu chaosu, nebezpečenstva
lebo cítiť kolonistov rozpínanie
a pred nimi nielen česť ochrániť treba
človek človeka podmaňuje zľahka
víťazí však ten ,kto na vyššom stupni stojí
intelekt, ambície, moci prevaha
sú víťazné moci atribúty
ktoré zľahka skrotia národ domorodý
18/
múzou sa stávaš Ctižiadosť božskou
nejedna bytosť zrie sa ti v prameni
rabujúc, plieniac, nerobiac ťa troskou
len kvapka v mori neruší v zasnení
dobyvačné kmene, rôznorodé rasy
ich nádeje v teba nájdu si cieľ
bojachtivci s plamom v hrudi mocní
vám sladšie ako slová tónmi znie
nie tichý mier, lež moci búrok vzlet
19/
netušiac, že skaza dostaví sa
tu všade denný kolobeh
na lúke zelenej tieň pastiera
pomalou chôdzou dáva sa viesť
nech tisíc bitiek zatopí ti breh
so životom padne väčšina ich slávy
tých davov budúcich- takmer hrobov niet
len smrtný sen má pamäť v zatemnení
dravosti krotkej dnešných pokolení