1/
sen sa opäť zaskvel bravúrnou hrou
mohutnou silou popohnal ma vpred
v dimenzii času vzhliadol do útrob
expanzívnych túžob ukážuc mi vzlet
do výšav neba orol vyletel
keď zaťal pazúrmi do rozrytých plání
šíp dychtivosti zasiahol cieľ
nie nazmar vyšli skazonosné plány
hľa...v putách ničenia už svet je poviazaný
2/
on chce byť všetkým - rov ho nezrovná
ilúziu prímeria udupe v prach
nezmätie ho ani v slzách príroda
zmáčajúc si zeme ubolenú tvár
agresie bieda z temných chmár
ukazuje putá dedičstva vojny
rodených dobrodruhov, ktorých čas
vrhá do zápasu, čo nezvolí
porážku v hrudi ani na poli
3/
expanzie túžba, ktorej vychýli
nečinnosť pokoja krehkú misku váh
plamom výbojnosti synov prebudí
zakaždým, keď ocitnú sa pasivitou v tmách
bojachtivý apetít nenaháňa strach
postoj horlivosti planie pozlátkom
na najvyšší zasadol vojnový boh oltár
ukojene hľadiac jak je tvrdohlavá
ctižiadosť dravá, hrdá ,nepoddajná
4/
tak ako národy meč spája dovedna
tak národy meč pretne, roztriešti
plnokrvným dušiam velí vášní vôľa
tá k zvodom vojny vlažná byť nemieni
duše plné protikladov , muži krajností
gestom živlov otriasajú nepokojný svet
s pudom dravým, bohom sebe sami
a keď ich pochytí krvilačný blen
sú všetko vidiaci všemohúci tieň
5/
rozpínavej túžby žiadostivosť , hlad
uplatňuje svoju moc spleťou chápadiel
jej tichý z priepasti hrozivý hlas
ku svetlu derie sa cez masy tiel
opojné kúzlo ženie ju vpred
vidinou moci, slávy , bohatstva
svet na vulkán v hrudi nepozná liek
sama sebou je v putách zovretá
nevidiac lúč pravdy, čo tmu rozmetá
6/
môj duch sa túla...chcem ho privolať
nech so snom skoncuje prostred ošiaľu
nechcem sa na premeny nevyhnutné dívať
ni na to ako svet zmení sa v hromadu
príroda chaosom vzdáva sa pôvabu
vrie vírom vízií a plameňa
uslzené líca, strápenú hruď
nasiaknutú krvou do rúk Boha vkladá
dožadujúc v Stvoriteľovi sa svojho práva
7/
vo všetkom stratená harmónia
provokuje k činom rozhnevanú zem
pod troskami končí moc, bohatstvo , sláva
tak ako i ľudských sŕdc márnosť nad márnosť
velikášstvo trúfalé skláti sa v obeť
v rozbúrených živloch matky prírody
čo silou hrozivou ženie skazu vpred
hukotom temným znejúcim z diaľky
hľa - hviezdam najvyšším už osud vraví...zhasni!
8/
z neznáma opäť pricháda žiaľ
povetrím nesúc sa stratene
v ňom cítiac zákon , krutú trestu daň
i Božiu moc v zbĺknutom hneve
Hissarlik otriasa sa bez nádeje
na božstiev ochrany ruku pomocnú
zemetrasením mesto oslnivé
mení sa okamihom v hromadu
skrotene sa poddávajúc svojmu rozkladu
9/
ani Pallas Atény soška posvätná
pred prírodným živlom mesto nechráni
zastaviť pohromu niet v moci paládia
ktoré vždy pred skazou vraj hradby ochráni
Laomedón vierolomný, nespoľahlivý
znepriatelil bohov  pre krivú prísahu
veď do výšav týčiace sa trójske hradby
pomocou nebies vystavané sú
avšak vďaka stratila sa z jeho dohľadu
10/
Apolón zoslal na mesto mor
Poseidón živlov zemetrasenie
pre pýchu ,vierolomnosť, opovržlivosť
v hromade sutín trójska moc mrie
vo všetkej žiare stroho s ňou hynie
zlata a prepychu vábivý lesk
nad troskami popol dymiaci linie
z velikášstva zostáva porazený tieň
i keď ... hŕstka zachránených obháji jej cieľ
11/
tá nádej povstane nezahanbiac fach
pokorená pýcha vymaní sa z jarma
vzkriesená ctižiadosť na rozvalinách
ukáže svetu nepoddajnú tvár dravca
naposledy vypne neskrotné krídla
veľkolepým pôvabom obzory očarí
vznešená, honosná, bohatá a mocná
mýtus vôkol seba bájny opradí
čím však osud nad sebou zhubne spečatí
12/
márne bude Kassandrino volanie
na márnosť vyjdú prorocké slová
sen horiacich sutín, avšak bez nádeje
pomstou Apolóna.. fantázia chorá
v neveriacom sluchu skončí čierna veštba
jej dych skončí púť , tôňa vymizne
zúfalstva hlas derúci neuzrie svit svetla
do dňa, kým pravdou zjavnou sa stane
a Trója mocná zradou daru..padne
13/
achájskych kmeňov výprava hrdinská
do dejín legendou nesmrteľnou vstúpi
leskom ju opradie poézia Homéra
avšak cieľ skutočný je veľmi prostý
Ilias odhalí jazyk drámy presný
príčinou stane sa žena neverná
vojnová výprava ženu i česť vráti
ale...i bohatstvo kráľa Priama
ktoré žiarou mýtusu zhubne opája
14/
tak mesto zaliate krvou, nie zlatom
pre mamon spozná čo je pád
neuzrie viac svojich vyrastať synov
Laokónov des v hrôze pocítiac
smrtný zjav v pamäti bude mať
keď Áreus navŕši šíky na kopy
hrdinstva skutky padnuté v prach
ich veľkosť ,slávu ,útrapy i pády
všetko čím žije duše pud dravý
15/
expanzívnych túžob dobyvačný vzlet
horúco objíma sever krajiny
krajina v pokoji žijúca beh liet
pociťuje smädu dych prudký, búrlivý
od krotkej výbojnosti šľachetný odstup
lužický svojráz tvrdo oblieha
hľa - vojenských rozpínavosť ťažení
vraví svojskou rečou v svite rána
o plameni, pred ktorým sa bojovný duch skláňa
16/
od ostrých pazúrov rozryté láne
nejedna červeňou nasiaknutá pláň
od kopýt koní povetrie prašné
z náruživých zdraní ukutý žiaľ
no pre moc a slávu hodný každých strát
oheň, čo hruď priam zadúša
nenásytný náročných pováh hlad
dychtivo zem cudziu dobýva
až po kraj krajností ,kde ľudskosť usína
17/
tak ako víchor vietor poháňa
sen živelnou dravosťou popohnal ma vpred
a tak ako morský príboj peny prináša,
sen priniesol spenených obrazcov beh
bronzovej éry dobyvačný vzlet
svet vojenských náčelníkov, vojen,prímerí
bojovníkov v zbroji héroický vek
z hlbín staroveku chvatom hovorí
jak svet tejto doby zbraniam sa korí
18/
dusný dych vojen osud krajiny
v neutíchajúci premieňa plam
v jej náruč bojachtivý pôvab
tisne sa zvrchovane, pijúc z jej rán
smrtiace zbrane zviera im dlaň
brániace sa telá sila premáha
potok krvi sfarbuje nejednu pláń
hľa - ukojená smrť úrodu zbiera
veď mladosť tela výhra je cenná
19/
zubaté ostrie má nabrúsené
vždy číha navôkol ... cítiť ju všade
tichá a trpezlivá pokojom planie
nemusí sa čo len hnúť a predsa sa stane
v očistnom a zjednotenom vare
jej vôľa strohá, jediná
tak ako Prozreteľnosťou je dané
keď čaša života vínom naplní sa
starým, či mladým ... podľa nálady
20/
krátky pokoj strhol sa odrazu
zvuk bubnov odohnal zriedkavú tíš
vyplašené vtáctvo narušilo oázu
k nebesiam vzlietlo ... a krása s ním
opäť osud nad človekom zvíťazil
ramenu udal tón nebies služobník
krv už stráca oheň, duch časť síl
telo speje k smrti, a čím človek žil
bez ceny zostalo ... jak hmla sa vyparil
21/
tu klesol pod zbraňou kultovou
rituálna dýka žízne našla cieľ
ľudský prach poddáva sa zákonom
ktoré sú všemocný, nevidený tieň
svoj všemocný plášť v sláve scén
hrozná moc odkrýva bez ľudskosti
nadpozemský - čo dav sotva tuší - svet
barbarsky ťaží z kamenných duší
tie pozdná výčitka sotva skruší
22/
hľa - obeť náboženstva leží tu
o ruku meravú hlava opretá
vzdala sa smrti a hrôzu prežitú
i keď cítila ... znať nedala
či znať chcela dať, lež nestihla
o to sa zaklínači s vervou postarali
na oltári čaša drogou naplnená
akú skrýva moc ... neprezradí
zaiste však zľahčí chvíĺu v umieraní
23/
podoba snivá chvatom sa zmenila
rituálnu scénu pohltila noc
no temrava háv súcitu rýchlo zodela
ukážuc mi ešte raz náboženstiev moc
raz k veciam najvyšším hore, raz nadol
do temných krútňav vrhá dušu viera
a ako veža zo skál do výšok
čnie hrdo, sebavedome, plná pohŕdania
k dôstojnosti ľudskej, ktorej zbohom dáva
23/
v jaskyni rituálna scéna krvavá
zobe jej z dlane poslušne
dôstojnosti zmoženej nik sa nezastáva
naopak ... aj malý lov potešenie je
do čela nemá vrásky vpísané
i keď tvár masku má znetvorenú
jej dych ma zakaždým hrôzou ovanie
veď - daň stemnená do súmraku
vyžaduje ľudský pokrm bez ostychu
24/
ona činmi nezostarne v tomto svete bied
i keď sa dotýka dna života
a keby aj človečinou chcela znieť
márna by bola jej clivota
to,čo jej svet z prírody ponúka
sú sily temné, desiace
zvyšujúce neistotu i púť utrpenia
pod nohami škodcov,čo pošliapu v zmare
i posmrtnú úctu ... Márne všetko márne!
25/
i démon podsvetia je uzmierený
obetu majúc na dosah rúk
už nečíha z podzemia v hneve odetý
ľudský pokrm stíšil neskrotnú chuť
jaskynná temnota ľudojedstva pud
v útrobách pred svetlom ukrýva
nechápavo hľadiac na tečúci prúd
v ktorom dar od Boha márne uniká
zrak v šero sklopí ... sem tam zavzdychá