a plodonosné mi uniká
pomedzi škrabance
novými záhybmi v plotoch tam
ďalej mrie
priamo vedľa toku

 

hanbím sa
och, myslíš že to o mne vedia?
naše konáre
vieš čo myslím
o strome čo sa vo mne pohol
hore srdcom

 

chodíme k nemu
osve a potajomky
strácať samovravu
medzi riadkami nezvlčeného maku
láme sa mi hlas

 

do teba

 

po nociach nechtom vyškriabkávam
dôvody rôznych  tvarov
ako do omietky

 

 

.