keď vzduch reže
zmyslami prechádza zvuk
zhmotnená bolesť duše
poznáš však?
 
prahne po slobode
pritom sa jej nedokáže vzdať
ale to popieranie
ako perpetum mobile
na stínanie dozretých hláv
 
a predsa
 
vnímanie zmenené na vedenie
pretože už nestavia vedľa seba
čo sa nedá zlúčiť
napríklad večnosť a čas
nenecháva dni nepravému
ktorý zahanbuje
na sto spôsobov a ešte raz
 
ako to?
pri úderoch prišlo k zatlačeniu na mŕtvy bod

obnovené spojivo
 
do saxafónu sa zmestia dve kilá uší
ale sŕdc?
do jedného vojde celý ľudský rod
na ktorý hrá Boh
odkedy stvoril vesmír