zneistievam
pri opakovanom načieraní
voda v studni sa múti
 
niečo je zabudnuté
iné
vypláva zľahka na povrch
 
zakázané
nie vždy chutí sladko
potom prídu rána
 
a rany
z toľkokrát povyvešanej
krehkej pýchy
 
som tu
aby som ťa naučila
láske
 
si
oveľa ďalej
ako posledná hranica
 
 
spálila ma
túžba vyniknúť
strom však neochránil
 
s kožou červenou
od toľkej žiary stojím
znova na vlastných tenkých
 
povrazoch