no obloha akoby bola
zatvorená
sama pred sebou
v dozvukoch nočných kŕčov
bdiem
 
telo je stuhnuté
pomaly do seba vpúšťa
farby a chute malých
okrúhlych zázrakov
silná
 
je túžba celkom
sa pod ich vplyvom rozplynúť
však nemôžem
nevnímať dravú krásu
priliehavých dní

 

tak teda vyčkám
na chvíle zázračného
kolobehu
na príchod dúhového
hada