Slnko nevyšlo už dva dni. Chcú ma vydať za Krtieho muža. Vo vzduchu cítiť vyprchávajúcu letnú horúčavu. Tmou blikajú lampáše a baterky. Muchy narážajú do žiaroviek. Vydávať sa mám zajtra. Zavreli ma do izby, ktorá smrdí po prachu. Vonku je tma. Ľudia sa tmolia ako mravce. Ležím na posteli. Krtí muž prichádza popoludní. Mlčí. Kravatu odkladá do skrine a okamžite sa ponorí do hlbokého spánku.

 

Mohlo by vyjsť slnko. Baterky dohárajú. Krtí muž spí pripevnený lanom ku stropu. Pozorujem ho. Vraj slnko zostrelili. Krtí muž sa prevalí vo svojej slučke a zachrapčí. Hlasy mi hovorili, že je bohatý. Ševelili v ušiach. Ale telá som nevidela. Občas sa z tmy vynorili ruky a česali mi vlasy. Ruky bez tela. Pripadalo mi to veľmi smiešne.  Prečo sa vlastne musím vydať?
„Aby ťa miloval.“ Smejem sa. Ľudia začínajú šalieť. Zajtra. Krtí muž spí. Premýšľam na koho sa naše deti budú podobať. Vonku niekto kričí. Horiace muchy zmätene narážajú do okien.
Odrátavam sekundy. Možno je už ráno, ale nie som si istá.