čo nápad
to ohmatanie výmoľov
počuť zvuk rozbitého horizontu
 
obzerám si pokušenie
ktorým rúcaš dom
má silu jedného vraj
 
sa nezmestíš
 
nocou sa leje káva
odkedy prefukuje spod zábran
v okennom ráme spleen
 
vraj sklo je uchytané
nie tvojimi predstavami
a za stolom bolehlav
ako domáci maznáčik
 
už nepočuť

mraky omráčili oblohu pod stropom
zostala som plná ľudí
toľko miesta zaberal zvyk
ísť a neodísť