pribudol si mi
marta  4.4.2014 | 12:11
stal sa mojím
stromom prepoleným ako pieseň
ako reč
ako spodná
ktorou od počiatku s tebou hovorím
 
nebo je vyleštené
hrejeme sa
nedokážem nevzdychať
hryziem si nechty a pery a ešte i ďalej
zatajujem
každý pohyb v tele
ako sokoliar stlmená
túžbou zlákať ťa
k sebe
na dosah
 
len sa dívaš
depresívny viac než Dalí
pomedzi slová čo ti ševelím
tvoje vlasy prerastajú moje a slnko je
plné

 
 

nehovor nič
naozaj mám vráskavé ruky
a stromy odchádzajú
vždy pod iným sklonom
.