poviem ti o tom inokedy
až bude mráz
odľahčeným hlasom šepkať
skrehnuté zbohom
 
dovtedy si v rozjímaní
zviažeme tajomstvá
červenou hodvábnou stuhou
vydáme sa na cestu
 
za nespoznateľným
 
viac ako slovo
napovie sen a z neho obraz
priamo pred nami
na červenom kameni
čiernym písmom vyryté:
 
pýtali ste si horu
dostali čarovný kamienok
ak ním však rozbijete vnútorný chrám
všetko sa rozplynie
stalo sa
 
 
z rieky rozviatej južným vetrom
niet už viac návratu
stratili sme sa v opálovom lesku
vôňa bielych ľalií
zahalila kraj
 
možno nám prináleží
mlčať do konca