hral saxofón a všetko bolo naozaj
ja a sestra v korkáčoch
povedľa
chodník v mokrej tráve
košatel tak rýchlo až strácal smer

boli sme si isté že naše deti nebudú
ako my
betón i hlina zároveň a bolo nám
jedno kedy
sa to všetko začne
DAJ SI  tento  TIEŇ

pomaly nás nadnášalo vo zvyškoch otcovej hudby
prikryté vzorcami o delení lásky
(neverím že to pochopíš)
kotúľavé jablká farbili všetko do žlta
nebola to jeseň len
taký púder
namiesto vody
lístie a skok
a oni

odleteli
s obrazmi našich budúcich detí
mamin FIALOVÝ rúž
zvlnilo do rozviazanej šnúrky



odvtedy mám talent
na tmu

 
.