Leto
 
Rozospaté dievčatá na lehátkach. Nedojedená hruška hrdzavie na kostre slnečníka. Ošklbaný tulák sa mihne v tajomnom letohrádku. Prechádzam po meste s kýblikom piesku a mopom. Ľudia po mne zazerajú a ja na nich vrčím a ježím vlasy. Dorazím do tmavého tunelu.
Dievčatá stále pospávajú na lehátkach. Vystavujú sa slnku. Cítim ako mi na tvári vystupuje pot. Vedierko s pieskom ma odrazu neskutočne ťaží. Prehadzujem si ho z ruky do ruky. V tme sa črtá stánok s limonádou. Tekutina je hustá a lepkavá. Na prasacej tvári predavača poskakuje potuteľný úsmev. Odchádzam radšej bez platenia. Predavač za mnou niečo kričí, ale ja pridávam do kroku. Konečne som vonku. Zahýbam na lesnú cestu. Ide za mnou? Zastavím a obzriem sa, ale nikoho nevidím.
Okolo ide tulák a podáva mi nástenné hodiny.
 
Opis domova
 
Vonku padajú útržky tmy.
Bývam v dome a na povale je rakva s mŕtvolou. Zaujímalo by ma, komu patrí. Dali ju tam len nedávno. Nechodím tam. Bojím sa, že sa stratím. Sedím radšej na zápraží a dívam sa na ulicu. Na strechách premávajúcich električiek pospávajú tuláci. Hádžem do nich kamene. Ale nikdy sa netrafím. Pozorujem teda tmu. Vyzerá ako kúsky látky. Padá a neroztápa sa. Ráno príde až keď ju zožerú potkany.
A ešte: v záhrade je fúrik plný duchov. Znášajú vajíčka. Omeleta z nich ale nemá nijakú chuť. Z niektorých vajíčok sa liahnu malí duchovia. Rodičia ich naložia do fúrika a behajú s nimi po záhrade. Celú noc potom musím počúvať ich smiech.
 
Dvor
 
Starena sedí v kurníku a škriabe sa pravítkom na lopatkách. Páli ju v zuboch, ale nevychádza ani v noci. Miska s vodou ostáva nedotknutá. Dvor je zahádzaný množstvom kĺbov a nikto nevie komu patria.
Len mestskí chrti poznajú odpoveď.
 
Pantomíma
 
Kapustové polia boli dlho mŕtve. Potom ich niekto začal priživovať mihalnicami. Kapustové hlavy sa nadúvali a praskali. Vyliezali z nich čierne kohúty. Uprostred zimy odviedli všetky deti do bludiska zo zubov. Obyvatelia postavili na poli rodinný dom pre obesencov. Tí v ňom teraz stále varia jedy.
Na jeseň z domu vyšlo mnoho starien. V košíkoch nosili hmlu. Tváre  mali porastené ryšavou srsťou a za ďasnami sa im mihali rozoklané jazyky. 
Spávali na strechách. Svetlá pouličných lámp nafukovali ich tiene. Z úst im padali akési malé guľôčky. Zrejme sa dali jesť. Ľudia ich ale radšej vydlabali a so škrupinami hrávali v miestnej škôlke zábavné bábkové predstavenia.
 
Úloha
 
Jeden otec mal dvoch synov. Raz si ich zavolal do kuchyne a povedal: Obaja ste už dospelí. Keď mi každý z vás donesie pazúr z mŕtveho škriatka, dostane odo mňa päťsto eur do budúceho života.
Bratia sa rozišli. Ten starší bol od narodenia zlý človek a tak rozmýšľal ako by otca preľstil. Vyrobil teda pazúr zo starých topánok. Mladší bol čestný a tak pazúr vyrobil z kartónovej škatule. Obaja bratia sa podvečer zišli v kuchyni a predložili svoje úlovky. Otec vzal do rúk pazúry a dlho si ich znalecky prezeral. Napokon prikývol.
Splnili ste úlohu, povedal a podal im bankovky. Bratia si vymenili prekvapené pohľady.
V tom budú nejaké čary, pomysleli si a vyhodili otca do smetného koša.