Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
Zem bez obiehania

čo nápad
to ohmatanie výmoľov
počuť zvuk rozbitého horizontu

 
obzerám si pokušenie
ktorým rúcaš dom
má silu jedného vraj
 
sa nezmestíš
 
nocou sa leje káva
odkedy prefukuje spod zábran
v okennom ráme spleen
 
vraj sklo je uchytané
nie tvojimi predstavami
a za stolom bolehlav
ako domáci maznáčik
 
už nepočuť

mraky omráčili oblohu pod stropom
zostala som plná ľudí
toľko miesta zaberal zvyk
ísť a neodísť
 
 
Léta Páně 2014, dne 16.3. věnováno autorem Flávia
  
|<  01   02  >|
17.3.2014 | 10:00    Dota Slunská

Taková lyričtější Flávia, líbí se mi použitá přirovnání i atmosféra, kterou se báseň doslova vzdouvá.
16.3.2014 | 20:09    Lara Bansky

Načasované, akoby si vedela... Každé slovo gól. U Teba nič nezvyčajné:) Byť vyzlečená z ľudí ale nie je presne ten cieľ, kam speje preplnenosť nimi a množstvo odchodov, to je len prístav na regeneráciu. Lebo aspoň ten a ten, alebo len ten... nech v človeku je. Vraj nie je véčko v raji ani zvolanie pre smer, ak pridáme výkričník, a údajne je to isté; obe slová sú prisilné pre vzťah.
16.3.2014 | 19:21    Tessa

Lze zbořit dům či vztah silou jediného vraj? Obávám se, že lze. Přidá-li se ještě rozbitý horizont a bolehlav jako domácí mazlíček, pak asi není cesty zpět...
|<  01   02  >|