|
Zem bez obiehania
čo nápad to ohmatanie výmoľov počuť zvuk rozbitého horizontu obzerám si pokušenie ktorým rúcaš dom má silu jedného vraj sa nezmestíš nocou sa leje káva odkedy prefukuje spod zábran v okennom ráme spleen vraj sklo je uchytané nie tvojimi predstavami a za stolom bolehlav ako domáci maznáčik už nepočuť mraky omráčili oblohu pod stropom zostala som plná ľudí toľko miesta zaberal zvyk ísť a neodísť
Léta Páně 2014, dne 16.3. věnováno autorem
Flávia
Kategorie: Poezie volná
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||






















